Himitsu no Ninja >>> NOVÉ <<<

Dance Fever 4.časť

3. března 2012 v 23:39 | Stanush |  Dance Fever
no tak ideme dalej.. :) snad s abude lubit :)



Hinatin pohľad
Vysvetlila som im, o čo by sa asi tak mohlo jednať. Veď sme predsa len talentová škola, takže by to mohla byť pravda. Pozrela som sa na Naruta, usmieval sa. "Takže, by sme išli na dva týždne preč a tam by sme skúšali na pol ročné skúšky?" nadvihla obočie Ino. "No, niečo také, asi," uškrnula som sa. Teraz som odmietala rozmýšľať nad školou, pretože som bola nadmierne spokojná. Som zvedavá ako sa bude tváriť Sakura, keď jej to poviem. To už sme boli pred mojím domom. "Tak ahojte a dobrú noc." Pobozkala som Naruta na líce, objala Ino a odišla dnu... Tento deň bol úžasný!!! "Ahoj," pozdravil ma Neji, hneď, ako som prišla do dverí. "No, ahoj," zasmiala som sa a vyzula si tenisky. "Otec ti odkazuje, že príde až v sobotu, čiže pozajtra," prešiel okolo mňa. "A mimochodom, ešte to, že ťa má rád," usmial sa a zmizol v kuchynských dverách. Divné, od kedy u nás Neji býva je omnoho milší. "Hm," mikla som nad tým plecami a rozbehla sa do izby...
Sakurin pohľad
"Ty, Uchiha, pôjdeš na to sústredenie tiež?" spýtala som sa a kráčala na zastávku. "Neviem, ale asi nie, prečo, ty ideš?" prezrel si moju tvár. "Čo, ako, že nie?!" výskalo ja. Preglgla som sklamanie. "Prečo nie?" nedalo mi to, predsa len je to chalan, ktorého milujem. "Nuž, len tak, ešte nad tým budem rozmýšľať, maj sa, Haruno," nastúpil do autobusu a zakýval mi. Zostala som tam stáť sama. Ako môže chlapec niečo také urobiť? Asi ma naozaj nemá rád... Strčila som si ruky do vreciek a prehodila cez hlavu kapucňu, pretože začalo popŕchať. To je smutné. Zdvihla som hlavu, zatvorila oči a vychutnávala si pocit studených kvapiek. Po niekoľkých minútach sa mi začali miešať studené kvapky vody so slanými slzami. Ah, netrpela som snáď dosť? Je to smutné. Keď prišiel autobus nastúpila som, sadla si na sedačku pri okne a pozerala von. Cesta prebehla rýchlo, keď som prišla domov osprchovala som sa, prezliekla do pyžama a ľahla si do postele...
Inin pohľad
"Ino, kde bývaš?" spýtal sa ma Sai, keď sme vyprevadili Hinatu. "O ulicu ďalej," uškrnula som sa. "Tak poď odprevadíme ťa domov," ponúkol Naruto a všetci traja sme vykročili k môjmu domu. "Pôjdete teda na to sústredenie?" "Ja určite áno," prikývol Sai. "Baby pôjdu a ja tiež," pridal sa k nemu Naruto. Za niekoľko minút sme prišli pred môj dom. "Tak, ahojte," zakývala som im a vbehla dnu. Sai sa na mňa milo usmial. Tak milý, tak zlatý, tak nádherný! Rozplývala som sa. "Ahoj, mami," pozdravila som. "Ahoj, no čo, aký bol deň?" ozval sa môj hlas z kuchyne. "Úžasne! Došla som do triedy a hneď som si tam našla kamošky aj kamošov. Mami, mimochodom je sústredenie na polročné skúšky, môžem ísť, však," poprosila som ju. "Dobre, môžeš, ale sľúb mi, že sa tam budeš slušne správať, dobre?" "Jasné!" skočila som jej okolo krku a dala pusu na líce. "Ďakujem!" a rozbehla som sa do izby...
Sakurin pohľad
Ráno som sa zobudila asi o pol hodinu skôr než obyčajne. Prehodila som cez seba župan a vykročila do kúpeľne, kde som si všimla svoj obraz v zrkadle. No hrôza. Oči som mala červené a vlasy mi stáli do všetkých strán. Rozhodla som sa osprchovať, taká sprcha mi neuškodí. Čím bude dneskajšok výnimočný? Okrem toho, že možno uvidím Uchihu asi ničím. Kurňa! Dnes máme odovzdať tú prihlášku na to sústredenie. Oprela som si hlavu o stenu sprchového kútu. Pri myslení na Sasukeho zabúdam úplne na všetko a... porušujem TAJOMSTVO! Však počkaj, Uchiha, toto mi zaplatíš! Ty sa za mnou po kolenách doplazíš a budeš prosiť, aby som ti opätovala lásku. Zasmiala som sa (Poznámka: *diabolský smiech* taký aký mam ja :D).
Hinatin pohľad
... "Naruto, milujem ťa," usmiala som sa a pobozkala ho na líce. "Veď aj ja teba," odpovedal mi. Obaja sme sa pozreli pred seba a videli sme šíre more. Zvuk slaných vĺn... nahradilo otrasné škriekanie budíku. "Och, ty strašná vec! Zabiť toho, kto ťa vymyslel!" naštvane som hmatala po nočnom stolíku a nechtiac som drgla do budíka, ktorý z neho padol. "Vááá, more, SKLAPNI, TY PREKLIATY BUDÍK!" zakričala som na celý dom a schovala si hlavu pod vankúš. "Čo sa deje?" pribehol do mojej izby Neji. Ja som len ukázala na zem, kde pišťalo to ohavné stvorenie :D. "Ale no tak, vstávaj!" vypol budík a potiahol ma za nohy. "Ale Neji! Ešte mám pol hodinu, tak mi daj pokoj," začala som kopať nohami a on ma pustil. "Tak fajn, o desať minút nech si hore!" zavelil a ja som si normálne ľahla na vankúš.
Inin pohľad
"Ino! Vstávaj prídeš neskoro!" ozval sa mamin hlas z chodby. Och, ešteže si zamkýnam izbu xD. "Ino, vstávaj!" zabúchala na dvere. "Fajn, už som hore!" zívla som si a vyskočila na nohy. Prehrabala som sa v skrini, vytiahla si oblečenie a išla sa umyť. Dnes znovu uvidím svoju lásku... ah... "Mamí! Podpísala si mi ten papier?!" zakričala som na ňu, keď som sa obliekala. "Samozrejme, máš ho na stole! Ja idem do práce, nezabudni zamknúť," počula som odpoveď a buchnutie dverí. Ah, kebyže je dnes sobota. Od pondelka začíname drieť štyri mesiace... No to zas bude. Netrvalo dlho a ja som vyšla z domu, ktorý som zamkla. Do uší som si dala slúchatka a pomalým krokom som vykročila na zastávku. Dneskajší deň bude úžasný, cítim to!
Hinatin pohľad
Cŕŕŕn. Zvoní a ja som práve opustila náručie môjho miláčika. Akurát by ma zaujímalo, kde je Sakura. Do triedy vošiel Kakashi. Posadila som sa do lavice a podoprela si bradu rukou. To zas bude, nudááá... "Takže, žiaci, dnes od vás chcem podpísané lístky, na ktorých je povolenie na sústredenie. Keďže dnes je piatok tak by sme moh-." Nedokončil pretože na dvere niekto zaklopal a vstúpil dnu. Bola to zadychčaná Sakura. "P-par-dón, že meš-kám, ale bola záp," nadýchla sa. "Zápcha." Vykoktala a sadla si vedľa Ino. "Teraz vám rozdám tieto knihy," zamával v ruke s knihou. Každý z nás si zobral knihu a ja som vyvalila oči...
Sakurin pohľad
"William Shakespeare: Rómeo a Júlia?" začudovane som pozrela na obal knihy. "Trošku ťažké čítanie, nie?" (neviem ako vy, ale podľa mňa dosť xD, stačili mi niektoré úryvky a ja som mala dosť.. :D). "Tak prosím, kto začne čítať?" vyzval nás Kakashi. Prihlásila sa Temari. Aspoň niekto múdri, aj keď, neviem, či ju nezačnú bolieť ústa. Ah, to by bolo mať takú lásku ako bol Rómeo. No, výborne a zas sú moje myšlienky pri Sasukem. "Idiot!" Správne, tentokrát malo moje ja pravdu. Už len tá predstava, že by ma mal rád. Pamätám si tú jednu predstavu... Koniec futbalového tréningu a všetci chalani išli do šatní. Tak nádherne sa na mňa usmieval. Už som len čakala na to, kedy príde ku mne. Prišiel ku mne a pobozkal ma. Kiež by ma mal naozaj tak by som skákala aspoň meter osemdesiat. Keď už sme pri tom, Sasuke meria meter osemdesiat a... "Slečna Haruno," ohlásil ma Kakashi druhýkrát. Zdvihla som hlavu. "Pokračujte, prosím." Ino mi rýchlo ukázala kde sme a ja som pokračovala. "V noci prichádza Rómeo pod Júliin balkón a ona mu vyznáva lásku: "Rómeo, Rómeo, prečo si Rómeo? (xD akože nechcem byť zlá ale toe jak keby som sa ja pýtala Tomáša prečo je Tomáš :D) Zapri otca, odriekni sa mena! A či ak nechceš, prisahaj mi lásku - a prestanem byť Kapuletová." Zazvonilo. "Ďakujem," usmiala som sa na Ino, keď Kakashi odišiel z triedy.
Inin pohľad
"Sakura, čo ti je? Prišla si neskoro, si zasnená, ani nevieš čo sa deje vo svete," usmiala som sa na ňu. "Ale, čoby, nič mi neni," pokúsila sa o úsmev. "Jasné, Sakura, som hlúpa a nevidím, že ťa niečo trápi," pokrútila som hlavou. "Včera som išla ešte za Gaarom do divadla si po knihu, no po ceste som stretla Uchihu a proste on mi dal tú knihu, že mi ju Gaara posiela. Tak mi to nedalo a ja som sa ho spýtala, či ide aj on na to sústredenie a odpovedal mi, citujem : Neviem, ale asi nie, tak som sa ho spýtala prečo nie a on mi na to, že : Nuž, len tak, ešte nad tým budem rozmýšľať, maj sa, Haruno, a nechal ma tam na zastávke samú," rýchlo všetko vysypala a ja som sa divila, že môj mozog to stihol spracovať. "Ale no tak, Saky, aspoň dva dni naňho nemysli, prosím!" pošúchala som ruky o seba. "Ja, no, tak skúsim to," vydýchla a potlačila slzy. "Počúvaj ma, včera večer, keď si odišla, išli sme domov, vieš. Vtedy sa ma Sai opýtal, či by som s ním nešla na streed dance battle!" zapišťala som. "To je úžasné!" objala ma. "Máš ho rada, však," uškrnula sa. "No, ja.." sčervenala som. "Áno! Haha," zasmiala sa. Cŕŕŕn. Do triedy vošla hnedovlasá učiteľka. "Dobré ráno žiaci," pozdravila a všetci si sadli. "Ja som Kurenai, a budem vaša učiteľka spevu, ako všetci určite viete, som triedna učiteľka 2.B, takže keby niečo, tak príďte za mnou," usmiala sa. "2.B?" spýtala som sa sama seba potichu. "Neni to náhodou trieda kde cho-." Pozrela som sa na Sakuru. Tá bola úplne červená. "Ah, Sakura, Sakura," chytila som si hlavu. "Fajn," dýchala z hlboka, "som v poriadku," uškrnula sa.
Hinatin pohľad
2.B, tam chodí Neji. Myslím, že so Sasukem. "Takže, mohla by som poprosiť niektorého z vás, aby mi ukázal ako vie spievať?" usmiala sa na triedu. Bez váhania som zdvihla ruku. "Takže, ty," ukázala na mňa prstom. "Ako sa voláš?" "Volám sa Hinata." Uškrnula som sa a Sakura mi ukázala palce hore. "Čo by si nám chcela zaspievať?" "Kelly Clarkson- Breakaway." Vydýchla som a začala.

"Grew up in a small town. And when the rain would fall down. I'd just stare out my window. Dreaming of what could be. And if I'd end up happy. I would pray. Trying hard to reach out. But when I tried to speak out. Felt like no one could hear me. Wanted to belong here. But something felt so wrong here. So I'd pray. I could break away
Refren: I'll spread my wings and I'll learn how to fly. I'll do what it takes till I touch the sky. Make a wish, take a chance. Make a change, and break away. Out of the darkness and into the sun. But I won't forget all the ones that I love. I'll take a risk, take a chance, Make a change, and break away.
Wanna feel the warm breze. Sleep under a palm tree. Feel the rush of the ocean. Get onboard a fast train. Travel on a jetplane. Far away. And break away
Refren.
Buildings with a hundred floors . Swinging with revolving doors. Maybe I don’t know where they’ll take me. Gotta keep movin on movin on. Fly away. Break away
Refren.
Breakaway. Break away."
Dospievala som. Všetci začali tlieskať a pískať. Cítila som sa ako v klube, hehe. Tuším, že táto škola bude úžasná.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Khaculinka Khaculinka | 8. března 2012 v 2:48 | Reagovat

PAne jo krása... honem pokračování :D

2 Tarei Tarei | Web | 8. března 2012 v 13:18 | Reagovat

Krásne moja :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama