Himitsu no Ninja >>> NOVÉ <<<

Back to basic...

17. dubna 2012 v 20:37 | Stanush |  Jednorázovky - Stanush
taaaaaaaaaaaaaakze.. :D ideme.. nejake tie moje starsie jednorazovky.. :D snad z toho bude nieco :D


(Moja oblúbená piano skladbaaa zboznujem <3 :) )

1970
Moja myseľ je čistá. Teda aspoň ja si to myslím. Udialo sa toho strašne veľa, nemám na výber. Chcem odtiaľto odísť, musím! Kiežby si ten chlapec vybral tú dobrú možnosť.
Nuž, nevybral a práve preto odchádzam. Zjavne som nebola dosť dobrá a to ma bolí.
Už to nebolí až tak, ako predtým. Láska časom vyprchá, v Anglicku si nájdem prácu, priateľov, tam budem šťastná.
Pravda je taká, že som asi rada, že odchádzam. Zabudnúť naňho bude ľahšie.
Ešte raz som sa obzrela. Nikde nikto známy. Ľudia okolo mňa len prechádzali, iní čakali tak, ako ja, na vlak. Avšak, aj tak je to smutné.
Vlak prišiel a všetci boli pripravení nastúpiť. Ešte raz som sa obzrela okolo seba, či tu neuvidím niekoho známeho. Nič.
Vzala som do ruky kufor a vkročila smerom k dverám vlaku, do ktorých sa hrnuli ľudia.
"Stakura! Nie, počkaj!" začula som známy hlas, no myslela som si, že sa mi to len zdá, tak som pokračovala ďalej.
"Saky, nie! Nenastupuj do tých dverí!" tentokrát som sa otočila. Pomedzi ľudí sa predieral on... ten chlapec.
"Prosím ťa, nerob to, neodchádzaj len kvôli mne, to ti nedovolím!" chytil ma za ruku a otočil k sebe. "Ja viem, že som sa nerozhodol správne, no potreboval som čas na rozmyslenie..." lapal po dychu.
"To je jedno, už je neskoro..." odpovedala som a mikla hlavou.
"Nie, prosím, dovoľ mi ti to vysvetliť," stisol mi ruku pevne. "Nesmieš odísť, bol som hlúpy, nevedel som, čo mám, až teraz som to pochopil," pokrútil hlavou. "Je mi to naozaj moc ľúto!" šepkal stále.
"To už je jedno, Sasuke, ja už svoje rozhodnutie nezmením, zlomil si mi srdce, keď si povedal NIE!" otočila som sa mu chrbtom. Mal si toľko času na rozmyslenie, no nie, ty musíš prísť vtedy, keď odchádzam.
"Čakala som dva roky, dva, vieš si predstaviť, aká dlhá doba to je?" to už sa mi do očí drali slzy, ktoré on, samozrejme, nemohol vidieť, pretože som mu bola otočená chrbtom. "Áno, viem, je mi to strašne ľúto, bol som hlúpy, strašne hlúpy!" chytil ma za plecia. "Nie... je neskoro... prepáč," vymotala som sa z jeho objatia, zdvihla kufrík a vykročila k dverám vlaku.
"Vieš, dúfala som, že ty nebudeš taký ako ostatní. Vždy, keď som ťa pozorovala usmieval si sa, no bol si ticho, nikdy si nepovedal ani slovka... milo si sa usmial," ťažko som potlačila slzy. "Vždy, keď si ma videl... Keď si sa dozvedel, že ťa mám rada, bol si... raz milý, raz odporný, nevedela som sa s tým zmieriť. A teraz toto. Prepáč mi to, že to robím, ale vytrpela som si toho dosť, a to myslím, že pochopíš aj ty, časom..." to už mi slzy stekali po tvári.
"Áno," povedal. Prekvapene som zdvihla zrak naňho.
"Je to pravda... ja viem, ale skôr ako odídeš, chcem, aby si vedela, že ťa moc milujem..." povedal, prišiel ku mne, pobozkal ma a otočil sa na odchod.
Chvíľu som hľadela ako odchádza. "Pôjdete s nami pani?" spýtal sa ma revizor. "Nie," usmiala som sa naňho. "Dnes ešte nie," on mi podal do rúk kufor. "Ďakujem," zašepkala som. "Veľa šťastia," usmial sa a vlak odchádzal.
"Sasuke! Sasuke!" kričala som naňho a bežala za ním. On sa na mňa prekvapene otočil a ja som mu skočila okolo krku. "Prepáč mi to," plakala som. "Naozaj, bola som hlúpa," zafňukala som. "Nie, nebola si, si úžasná, ďakujem," usmial sa a pobozkal ma do vlasov. "Milujem ťa," zašepkala som mu. Naklonila sa k nemu a pobozkala ho...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tarei Tarei | Web | 17. dubna 2012 v 21:47 | Reagovat

kráásna :-)

2 Bejb ;) Bejb ;) | 24. dubna 2012 v 12:04 | Reagovat

parádne!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama