Himitsu no Ninja >>> NOVÉ <<<

Sklamanie, láska a záchrana = odpustenie.. 1/3

18. dubna 2012 v 8:00 | Majulík-chan |  Jednorázovky - Majulík-chan
No.. :D Dajme tomu, že:
1) nenávidím školu
2) tá debilná múza mi stále zdrhá
3) nič nestíham!
No fajn :D to by stačilo :D nebudem sa tu vykecávať, ale fakt už by som rada pokračovala v blogovaní, což mi velmi neuľahčuje fakt, že tá debilná škola je jednoducho tá najhoršia vec, ktorú kedy kto zmyslel! :D A pokým sa moja milovaná múza nevráti, budem musieť pridať nejaké staršie poviedky :D Mno, dúfam, že budete mať trošku strpenia (aspoň so mnou) :D Tolko odo mňa.. :D Prajem pekné čítanie :D




Ako som mohla byť taká hlúpa? Prečo som mu, ja krava, verila? Dobre vedel, že ak to so mnou vydrží, dostane ma do postele a potom si ma kľudne odkopne ako keby sa medzi nami nikdy nič nestalo. Milovala som ho. Počkať, milovala? Nie, ja ho ešte aj po tom všetkom, čo mi spôsobil, milujem a do konca života budem. Asi nechápete, o čom to tu teraz meliem, tak vám poviem náš príbeh od začiatku až do prítomnosti.
FLASHBACK:


Bol to deň ako každý iný, no niečím sa líšil od tých ostatných. Kakashi vošiel do triedy zarovno so zvonením, čo uňho nebýva zvykom, a hneď za ním vošla do triedy prekrásna tmavovláska. Vlasy mala dlhé asi ako ja, po zadok, tmavomodrej farby. Oči ako levandule, a keď ste do nich pohliadli, pripadalo vám to, ako keby videla do duše. Vyvinutá bola a postavu mala asi ako ja. S príchodom tohto milého a nevinného dievčaťa sa zmenil celý môj život. Kakashi nám o nej začal rozprávať a ja som ho so zaujatím počúvala. Keď dohovoril, ešte jej povedal, aby sa posadila a začal s výkladom. Voľné miesta boli v triede len dve: u mňa a u Karin. Myslela som si, že sa posadí k nej, no na všetkých prekvapenie sa posadila práve ku mne. Šokovane som sa na ňu pozerala, keď v tom sa na mňa otočila so žiarivým úsmevom na tvári "Ahoj.. Ja som Hinata, ale pre kamarátov stačí iba Hin.. A ty si?" spýtala sa ma takým jemným hláskom, aký som ešte nikdy v živote nepočula. "Ja.. Ja som Sakura.. Sakura Haruno, ale pre kamarátov stačí iba Saky.." vykoktala som zo seba nakoniec odpoveď a tiež som jej podala ruku. A tak začal náš rozhovor. Všetky hodiny sme prekecali a učitelia to prešli len s "Nabudúce vás z toho preskúšam" a bolo to. Hin som všetkých z triedy stihla popredstavovať a ešte jej k nim aj niečo povedať. Ako posledného som jej predstavovala Gaaru. Milého, trošku šibnutého, ale zato super chalana. Pravdepodobne Hin veľmi zaujal, pretože sanaňho začala vypytovať. Povedala som jej všetko čo som o ňom vedela a potom som sa začala zase vypytovať ja jej. Hin mi všetko porozprávala o tom, odkial je, o jej rodine mi niečo povedala a také blbosti. No najviac ma zaujal dôvod jej presťahovania. Tým dôvodom bolo zabudnutie. Samozrejme mi musela vyklopiť aj to, na čo chce zabudnúť, alebo skôr na koho. Začala mi teda rozprávať o stále veselom a usmievavom blondiakovi, do ktorého bola bláznivo zamilovaná už bohvie ako dávno, Narutovi. No začiatkom augusta sa mu stala nepríjemná nehoda. Naruto aj so svojimi kamošmi išli autom na nejakú oslavu, no na ňu už nedorazili. Keď vchádzali do jednej zákruty, z druhej strany sa vyrútil kamión. Zrážke sa nedalo vyhnúť. Sila nárazu bola vraj taká veľká, že obe vozidlá skončili v priekope. Nikto neprežil. Bola z toho na dne, keď sa to dozvedela a preto sa aj rozhodla presťahovať. Nemohla tam zostať, všetko by jej ho pripomínalo. A je to tu. Zvonenie, a s ním prichádza aj koniec poslednej hodiny, koniec školy a začiatok víkendu. S Hin sme sa vydali ku skrinkám, zobrali sme si veci a vydali sme sa domov. Stále rozprávajúc sme sa dostali až k rozcestiu, kde sme sa rozlúčili a každá sme išla svojím smerom. Doma som si zhodila tašku, prezliekla som sa, urobila niečo k jedlu, napísala úlohy, mrkla do učenia a už som oxidovala u počítača. Odkedy mi zomreli rodičia, bývam v tejto, dalo by sa povedať vile, sama. Keď mi zomreli, vzala ma k sebe teta. Neskôr som sa prisťahovala sem do Konohy a ona mi sem posiela peniaze. Akurát som surfovala po internete, písala si s kamošmi, keď ma niečo napadlo. Napísala som Uchihovi, ako som mu s oblubou hovorila, no teraz som musela dať prednosť kamarátstvo pred hrdosťou.
Sakura: Ahoj... Ehm... Sasuke..
Sasuke: Hmm.. Ahoj.. Čo sa preboha stalo, že práve ty mi píšeš a ešte k tomu mi hovoríš Sasuke?
Bože ako on rád provokuje.. Raz ho za to ............
Sakura: Hnn.. Potrebovala by som od teba niečo.. Je to ohladne jednej baby a chalana.. Pomôžeš mi?*veľké premáhanie sa a doplnenie* Prosím..
Neviem, ako sa tváril on, alebo čo robil, ale jasom nemohla uveriť, že som niečo také napísala JEMU!! Asi zostal poriadne zarazený, pretože mi pekne dlho neodpisoval. Už som to chcela vzdať, keď mi zablikala správa.
Sasuke: No preboha!! To musí byť vážna vec, keď TY prosíš MŇA! Tak dobre.. O čo ide?
Smiechom som sa mohla potrhať, no odpísala som
Sakura: Hehe.. No takto a teraz to riešiť nebudeme.. Máš zajtra čas? Je sobota
Sasuke: Hmm.. Ešte som sa s nikým na ničom nedohodol, takže áno.. Mám zajtra čas
Sakura: Supééér.. =D Takže zajtra tak okolo 10.00 u mňa.. Platí?
Sasuke: Okéééj =D Maj sa
Sakura: Hej.. Aj ty..
A hneď po tejto správe som sa odhlásila. Obliekla som si pyžamo a vliezla som do postele. Bola som z môjho plánu nadšená, ani neviem prečo. Pomôžem kamoške ku šťastiu. Ani neviem kedy som zaspala. Ráno som sa zobudila až na zvonenie a klopanie na dvere. Pozrela som sa na hodiny a čo nevidím.. DESAŤ PREČ!! Takže to zvoní určite Sasuke. "Už idem" zakričala som pre istotu a už som sa hnala dole schodmi. Pamätám si, že na poslednom schode som sa skoro strepala, no ustála som to. Otvorila som dvere a vykukla som von. Na chvílu zavládlo ticho, no potom som počula a videla niečo, čo uňho ešte nikdy v živote. On sa smial!! Smial sa ako divý a ja som nevedela prečo. "Nehovor mi" začal, keď ten smiech rozdýchaval "že si len teraz vstala." a v tom mi to doplo. Hodila som po ňom vražedný pohlad "Nechceš už radšej vojsť?" len so smiechom prikývol a vošiel. Užasnuto sa rozhliadal po mojom dome. Keď už mal po prehliadke (zatial som sa stihla prezliecť) posadili sme sa v obývačke. Priniesla som nám ešte pitie a rozbehli sme debatu. "Takže.. Neviem, či si si všimol, ale o tom pochybujem, že Hinata, tá nová žiačka, pokukuje po jednom tvojom kamošovi" ani som nedopovedala a už ma prerušil "Fakt? Jeden môj kamoš po nej tiež pokukuje. A..." zasekol sa. Tak divne sa na mňa pozrel a ja som pochopila jeho nevyslovenú utázku. "Gaara" vyslovili sme unisono a zapozerali sme sa na seba. Po chvíli hladenia mu do očí, som sa v nich začala topiť. Boli sme ako zhypnotizovaní a ani sme si neuvedomovali, ako sak sebe približujeme. Už-už by sa naše pery spojili, ale (stále tam musí byť nejaké to ale) v tom mi zazvonil telefón a obaja sme sa "zobudili" Rýchlo som utekala ho zdvihnúť a hádajte kto to bol? No predsa Hin.. Chcela ísť dnes nakupovať a tak som súhlasila. Položila som telefón a keď som sa otočila, strašne som sa zlakla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama