Himitsu no Ninja >>> NOVÉ <<<

Crazy because of YOU!

18. listopadu 2015 v 0:11 | Stanush |  Jednorázovky - Stanush
Neveríííííím.. :D stiahla som si word lebo konečne mám doma počítač svooooooj milovanýýýýýýý :D
Okrem toho som si prečítala všetky (teda skoro všetky) moje staré "poviedky" ktoré som napísala... je ich stráááášne vela.. škoda že polka z nich neni dokončená, ale náhodou som sa veľa nasmiala.. :D

okey okey to je jedno k dôležitému.. poviedkaaaaaaaa :D (taká kratšia.. len 5 stranová) :D tešíte sa? Verím že aspoň zlatíčka, ktoré mi písali pod článok dole dole dole si ho prečítajú.. a napíšu mi ich skromnú reakciu :P
baby ďakujem, ja viem že to už je asi tretíkrát.. :D ale vďačnosti nikdy nie je dosť, to si pamatajte! :)
Janulka žiadaná jednorázovka pre teba a (pre niekoho ešte :D)

Neviem prečo, ale tá posledná časť.. :D pri nej som počúvala HSM - https://www.youtube.com/watch?v=YV_URJhfKzE a perfektne sa to tam hodilo.. :D takže.. :D posúďte sami.. :D

PS. už mám aj čínske meno :D dostala som ho od učiteľa v škole.. /chodím na čínštinu ešte som sa nechválila?/ je to vážne super :D a prvýkrát ho nemám také dlhéééééééééééééé :D:D:D!!!!!!!!!!! :D
P.P.S - čítate Himitsu no Ninja?? ak nie tak začnite! lebo to milujem :D









"Sakura! Sakura!" ozval sa známy dievčenský hlas za mnou.
Prudko som sa otočila a do niekoho som vrazila. Z rúk mi vypadli knihy a dotyčnej osobe tiež.
TenTen sa rozosmiala a utekala k nám.
"Prepáč, nevšimla som si ťa," ospravedlnila som sa a chystala sa postaviť. "To je v poriadku, ja som si ťa nevšimol," ozval sa chlapčenský hlas.
Celá som skamenela. Ten hlas poznám! Kričalo moje vnútorné ja.
Prekvapene som zdvihla hlavu a predo mnou stál chlapec s havraními vlasmi a očami ako uhlík. Podával mi ruku.
"Sasuke Uchiha!" takmer som vykríkla jeho meno a prijala ruku. "Hm?" pozrel na mňa chvíľku zamyslene a potom mu to doplo. "Sakura? Sakura Haruno?" spýtal sa. "Už je to dlhá doba, čo sme sa naposledy videli," usmial sa a zohol sa po naše knihy.
"Veru, minimálne rok," oprašovala som si nohavice na zadku. "No, rád by som si pokecal, ale musím bežať, uvidíme sa neskôr," podal mi knihy a rozbehol sa preč.
Ešte chvíľku som za ním celá omámená pozerala.
"Ale to mi je prekvapenie," zasmiala sa znovu TenTen a podišla ku mne bližšie. "Haló!" zakývala mi rukou pred očami.
"Eh, čože?" pokrútila som hlavou a pozrela na ňu. "Prepáč, zamyslela som sa."
"No to určite, so srdiečkami v očiach nalepenými na Sasukeho chrbte, však?" podpichovala ma. "To určite!" zasmiala som sa tentokrát ja. "Nepreháňaj to, dobre? Ešte to by mi chýbalo. Ja len... on sa vôbec nezmenil," šepla som a stíchla.
"Dobre, dobre, poď už, za chvíľku nám začína prednáška!" potiahla ma TenTen za ruku a obe sme sa rozbehli dnu.


"Hey!" vykríkol na celú miestnosť Naruto a mával na nás. "Ahojte!" pozdravil nás celý natešený. "Nazdar! Očúvaj ma!" skočila k nemu TenTen. "Neuveríš koho dnes Sakura stretla!" hovorila celá natešená až žiarila. Ja som prekrútila očami a chytila sa za hlavu. "Nepreháňaj," drgla som do nej. "Ja? Ja nikdy! Vieš že ja mám vždy pravdu," ukázala nad hlavou krúžok. "Ešte že nesvieti na žlto, lebo by som si myslela, že mi ukazuješ svätožiaru," podpichla som ju. Potom som sa otočila chrbtom, podoprela si hlavu a zatvorila oči.
Z diaľky som počula ako TenTen vykladá Narutovi o mojom super extra úžasnom stretnutí so Sasukem.
"TenTen," šepla som v miernom omámení spánku. "Ešte pár slov.. a donesiem ti kamarátku, tú malú zelenú, už ťa dlho nevidela," zamrmlala som.
TenTen vystrelo na stoličke. "Ehehehehe, prepáč," sklonila hlavu a začala písať poznámky.
Vďaka Bohu. Konečne skončilo dlhé rozprávanie o Sasukem a o tom, ako by sme mohli spolu znovu začať komunikovať.
A koho vlastne nejaký Sasuke zaujíma?!
"Teba." Ozvalo sa v mojej hlave.
Mňa? No to teda určite nie!
"Ale prosím ťa. Také šťastie... C-C-C," pokračoval môj vnútorný monológ.
"Sakura!" skríkol Naruto a buchol ma celou silou do chrbta, tak, že som skoro vyletela zo stoličky. Nenávistne som naňho pozrela a on sa stiahol ako malý pes a zakňučal: "Prosím nezabíjaj ma!"
Prekrútila som očami, vzala tašku a postavila sa. "Idem domov, čaute," kývla som im rukou a odchádzala. "Hey, očúvaš? Ešte tu mám lístok od Hiny na ten ples," zastavila ma TenTen a podala mi žltozelený lístok, na ktorom bolo napísané IMATRIKULAČNÝ PLES. "Vďaka," kývla som a odchádzala preč.


Ples. Naňho som úplne zabudla.
Zas tam pôjdem sama. Naozaj budem na vždy forever alone?
Chytila som sa za hlavu a hodila sa do postele.
Škoda, že nemám v láske také šťastie. Možno by som mala naozaj chodiť častejšie do toho ich sprostého klubu. Ale čo mám robiť, keď ja proste neznášam veľkú spoločnosť.
Pozrela som von oknom. Začalo snežiť. Celá omámená som sa pozerala na biele vločky, ktoré ma pomaly uspávali.
Z driemkania ma zobudil až telefón, ktorý zavrndžal na stole. Takmer som z postele padla na zem.
Rýchlo som vyskočila a schmatla telefón zo stolu. Svietila tam správa. Neznáme číslo.
Ahoj Sakura,
co robis dnes vecer... Mohli by sme sa ist prejst ak chces.
Sasuke.
Hááá??? Celá prekvapená som pozerala na displey. Odkiaľ má moje číslo?!
Ahoj.
Odkial mas moje cislo? No, ak chces tak mozeme kludne.
S.
Odpísala som a čakala. Kto ma zradil a rozdáva moje číslo na počkanie?
Od TenTen :)
Tak sa stretneme od pol hodinu pred divadlom, pri fontane na namesti.
TenTen?! Ja ju zabijem! Hodila som telefón na posteľ a začala sa hrabať v skrini.


O necelú pol hodinu som stála pri fontáne v strede námestia. Celá zamrznutá som sa obzerala okolo seba a dýchala si na prsty, ktoré som mala celé premrznuté.
Na čiapke, ktorú som mala na hlave som mala napadnutú hádam tonu snehu. Vôbec by som sa nečudovala, keby vyzerám ako snehuliak. A okrem toho, kde je ten idiot! Už tu dávno mal byť.
Zrazu mi niekto potiahol čiapku a zakryl ňou tvár. Za krk mi padol sneh, ktorý bol na nej zachytený. "Áááááá!" zvreskla som. On sa rozosmial. "To studení! Ty idiot!" otočila som sa a buchla som ho do brucha.
"Au! Prepáč, ale neodolal som," smial sa ďalej a držal sa za brucho.
"To vôbec nie je vtipné! Čakala som tu takmer 15 minút a mrzla som! Okrem toho, prečo si pýtaš moje číslo od mojich kamošov?" nedôverčivo som naňho zazrela.
"Len tak," mykol plecami, "povedal som predsa, že sa ešte stretneme a pokecáme."
"To je pravda," prikývla som, "len som si myslela, že mi radšej napíšeš na nete ako si budeš pýtať moje číslo."
"Radšej som ti napísal na mobil, tak som si bol istý, že mi odpíšeš," pozrel na mňa. Pocítila som, ako sa mi do líc hrnie krv a otočila som hlavu. "Prečo si si taký istý?! Čo keby som neodpísala?!" založila som si ruky na hrudi.
"Ale netrep. Poď ideme sa trošku prejsť," povedal a vykročil po zasneženom chodníku na námestie.


Obaja sme kráčali vedľa seba a on rozprával.
Zaujatom som si ho premeriavala. Vyrástol a určite sa zmenil. Možno aj opeknel.
Na jeho havraních vlasoch sa zachytával sneh a jeho oči žiarili radosťou. Žeby sa tak tešil, že to môže rozprávať práve mne? Bol celkom zlatý.
Usmiala som sa.
"A ty?" opýtal sa ma a ja som naňho zarazene pozrela. "Ja? Čo ja?" zažmurkala som. "Počúvala si ma ty vôbec?" nadvihol obočie. "Ale hey..." zahovárala som. "Ja sa mám dobre, celý život je rovnaký ako bol predtým..." hovorila som.
"Ešte stále tancuješ?" pýtal sa. "Áno, stále sme zostali stará partia spolu," žiarivo som sa naňho usmiala. On na mňa zarazene pozrel a potom zatriasol hlavou, z ktorej mu opadal sneh. "Čo je?" nechápala som.
"Nič, len som sa zamyslel," otočil hlavu a kráčal ďalej.
No... neviem či len zamyslel, keď si sa na mňa tak divno pozrel?!
"Ideš na ten imatrikulačný ples?" prelomila som ticho, ktoré nastalo. "Eh.. no neviem, nemám s kým," zastal a zohol sa. "Ani mi nehov-." Zasekla som sa, pretože mi skončil ďalší sneh za krkom.
"Ty idiot! Zbláznil si sa!?" vrešťala som. "Ale no ták!" vystrel obe ruky, na znak, že je bezbranný. "Žiadne no tak!" zohla som sa, zobrala do rúk sneh a hodila ho doňho. On sa mu vyhol a rozbehol sa za mnou. Samozrejme, s rukami plnými snehu. "To nespravíš!" pišťala som a utekala preč. "Ver mi, že spravím!" smial sa a utekal za mnou.
Nakoniec som sa potkla o vlastnú nohu a skončila na zemi. On zastal a ja som pevne zatvorila oči. Už - už som čakala studený sneh, no nič sa nestalo. Ľahol si vedľa mňa.
"Počuj, Sakura, keď nemáš s kým ísť. Teda predpokladám, že to si mi chcela predtým povedať. Nešla by si na ten ples so mnou?" pozrel na mňa tými svojimi čiernymi očami.
"Hmmm..." zamyslela som sa. "Prečo nie, rada pôjdem," usmiala som sa naňho.
"Sľubuješ?" usmial sa na mňa a vystrel ku mne ruku. "Áno," prekrútila som očami a potriasla som ňou.


Aj keď bol ples až o necelý týždeň, tešila som sa naňho ako malé decko.
Dni leteli rýchlo až nakoniec prišiel ten večer.
"Bože, TenTen, ja neviem," stála som pred zrkadlom a obzerala si šaty. "Neboj sa, si nádherná," popravila mi korzet a zatiahla šnúru. "Joj!" zjojka som a chytila si hruď. "Zadusiť ma nemusíš," zachrčala som. "Promiň," vyplazila jazyk a uvoľnila mi korzet.
"Hotovo! Si nádherná Sakura a iba debilovi by si sa nepáčila," povzbudila ma a obe sme vykročili z izby.
Pri hale, v ktorej sa konal ples sme boli takmer za necelých desať minút.
Nervózne som prešľapovala na mieste a obzerala sa okolo seba. Zrazu mi niekto zaťukal na rameno. Otočila som sa. Za mnou stál Sasuke v obleku a v ruke držal ružu.
"Pre teba," ohromene mi ju podal. "Ď-ďak-ujem," roztrasene som odpovedala.
"Tak poď. Ideme dnu," podal mi ruku a obaja sme vykročili.
Vnútri bolo plno. Doslova plno.
Obaja sme sa zložili k stolu. "Vyzerá to tu dobre," uznala som a on len prikývol.
"Tak rozprávaj. Čo hovoríš? Frajerku už máš?" podpichla som ho. "Hm..." poškriabal sa na hlave. "Nehovor mi, že sa ti nikto nepáči!" zasmiala som sa.
"To som nepovedal," usmial sa on.
"Sakura!" pribehla k nám TenTen. "Ahoj, Sasuke, máš sa?" pozdravila ho a on len kývol hlavou. "Nebudeš sa hnevať, keď ti tuto Sakuru, na chvíľku zoberiem?" pozrela na mňa a ja som nechápala. Kam? Teraz?! "Zbláznila si sa?" zašepkala som. "Len poď!" ťahala ma zo stoličky.
"Za maličkú chvíľku sme späť!" ubezpečila ho a tlačila ma pred sebou.
"TenTen! Teraz nie!" pišťala som. "No tak, len na chvíľu, všetci ťa už čakajú!" ťahala ma preč. Ja som sa obzrela za seba, na Sasukeho, ktorý sedel za stolom a pozeral na mňa.
"Som zvedavá, čo to teda bude!" zavrčala som a odišla s ňou.
Po necelej pol hodine sme sa vrátili späť. "On ma zabije," šepla som a obe sme kráčali k stolu. No nikto pri ňom už nesedel.
Skamenene som zastala. "TenTen, on odišiel!" šepla som. "Ale nie, tam je!" ukázala na chlapca, ktorý sa pozrel na hodinky a vykročil k dverám.
Nie, neodchádzaj! Kričala som v sebe ako zmyslov zbavená.
"No, krásny večer za nami!" sadla som si a skryla tvár do dlaní. "Zabijem vás, všetkých do jedného!" sykla som.
A tým sa skončil ten krásny večer, na ktorý som sa tak moc tešila.


Prešli dva dni a on sa mi neozval. Hádam si nemyslí, že sa mu budem ospravedlňovať...
Na tretí deň som ho nakoniec stretla na našej spoločnej prednáške.
"Ojoj," okomentovala to TenTen. "Sakura, nechoď za ním!" varovala ma, no ja už som stála pripravená vykročiť. Až som to nakoniec spravila.
Podišla som k nemu a pozrela mu do očí. Smutne sa usmial.
"Čo? Ani ma nepozdravíš?!" zavrčala som. "Ahoj," šepol. "Ahoj?!" zopakovala som tak trikrát hlasnejšie. "Nie ahoj, čo takto, prepáč Sakura, že som odišiel!"
"Sakura, na toto nemám náladu," vykročil preč, no ja som ho zastavila. "Nemáš náladu?! Ó áno, ty nemáš náladu, ale vtedy si mal, že?! Nechal si ma tam samú sedieť a odišiel si!" vykríkla som nahnevane.
"Ja viem! No ty si sa toho toľko pýtala a odišla si prvá! Čakal som tam takmer pol hodinu! Liezlo mi to na nervy, nevedel som, čo som mal robiť!" vykríkol on.
"Ó jasné!!! Čo tak napríklad počkať na mňa a potom mi povedať, čo si myslíš, čo cítiš? Mne je to jedno! Ja nie som v tvojej hlave! To ja som tá, ktorá by mala byť naštvaná! Tak neviem, prečo si na mňa naštvaný ty!" zdôraznila som a smutne sklonila hlavu. "Ale nie," chytil ma za ruku. "Ja sa na teba nehnevám... Na teba sa nedá hnevať," usmial sa, "ja som to takto nechcel, vážne mi to je ľúto, proste som nevedel, čo mám robiť, bolo toho na mňa moc..." hlesol.
"Ak ti vadí, že ťa stále otravujem a zasypávam otázkami..." odmlčala som sa. "Môžem ti dať pokoj." "No tak, prestaň. Neotravuješ ma," usmial sa na mňa a pozrel mi do očí.
"Musím sito premyslieť," otočila som sa a vykročila preč.
TenTen, ktorá nás oboch pozorovala a zrejme sa dosť zabávala na mojom výkone sa nakoniec ozvala.
"Nenechaj ju odísť. Je tvrdohlavá a ak si niečo zoberie do hlavy môže sa to skončiť veľmi zle... pre teba," hovorila.
No čo, aspoň mu povedala pravdu. Ak ho otravujem a dávam veľa otázok, na ktoré nechce odpovedať tak nač...
Moje myšlienky sa roztrhli, pretože ma zastavila niekoho ruka.
"Sakura," oslovil ma. "Zabudnime na to. Je mi to ľúto, prepáč. Skúsim zmeniť svoje reakcie." "No ja sa neprestanem pýtať, proste sa nezmením, Sasuke," usmiala som sa. "Som zvedavá, proste," mykla som plecami, "buď si na to zvykni alebo to nechajme tak. Uvidíme sa zajtra, som unavená," oznámila som mu, natiahla sa k nemu a pobozkala ho na líce.
"Ahoj," kývla som mu rukou a kráčala domov.
Zdalo sa mi, že tam ešte chvíľu prekvapene stál a pozeral za mnou.


Od nášho posledného rozhovoru prešlo pár dní.
Dostala som pár SMS, na ktoré som však nereagovala.
Musím slušne podotknúť, že som to posrala, no čo už, ja som vždy taká šikovná.
Takto to je asi najlepšie, pre oboch. Žiadne hádky, nič.
Až sa mu nakoniec podarilo ma zastaviť na zasneženom námestí. Divné, bolo takmer prázdne, tak kto by čakal že tadiaľ pôjdem práve ja, alebo práve on?
"Sakura?" ohlásil ma a ja som sa otočila, čo som asi nemala robiť.
"Ahoj," dobehol ku mne zadychčane. Namiesto odpovede som len kývla hlavou. "A.. Ako sa máš?" pýtal sa. "Sasuke," zastavila som ho. "Prečo sa proste nevrátiš do svojho života? Naspäť, tak ako by sa nič nestalo?" usmiala som sa.
"Sakura, to sa nedá. Stalo sa a veľa..."
"Nechcem to riešiť," otočila som sa a odchádzala preč. "Prestaň s tým," potiahol ma za ruku tak, že som mu padla do náruče.
"S čím, no tak! Chcel si, aby som ti dala pokoj!" vypľula som zo seba. Gratulujem, pani múdra, lepšie si vymyslieť nemohla?
"Sakura, netrep, niečo také som nikdy nepovedal," nadvihol obočie. "Dobre! Nepovedal, ale prestaň s tým," snažila som sa od neho odlepiť, no on ma držal pevne.
"Hm?" zaujato si ma prezrel a ja som sčervenala. "Vieš o tom, že sme na tom plese vlastne ani netancovali?" nadhodil. "Hej, to je pravda, no nehovor mi, že chceš teraz, TU," zdôraznila som, "tancovať."
"Prečo nie? Smiem prosiť?" pustil ma z náruče a chytil za ruku. Prekrútila som očami.
"Myslíš, že týmto sa zmení tvoj pohľad na mňa? Že mi budeš normálne odpovedať?" spýtala som sa zvedavo popri tom, ako sme sa hýbali. "Porozmýšľam," zamyslel sa.
"Vidíš, už zas odbočuješ od témy... To je zbytočné," chcela som sa od neho odtrhnúť, no on ma pritiahol k sebe ešte bližšie.
"Sakura, Sakura," pokrútil hlavou. "Odpovieš mi, Sasuke?" pozrela som mu do očí.
"Áno, ale až po jednej veci," usmial sa, naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Prekvapene som zažmurkala.
"Budem to brať ako áno," uškrnula som sa a bozk som mu vrátila.

Žeby som nakoniec našla to šťastie?


Tak, kto sa dostal až sem.. :D môžem mu pogratulovať, toto som zbúchala za jeden deň! JEDEN! A to len pre teba a ty vieš veľmi dobre o kom hovorím. :)
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 19. listopadu 2015 v 11:23 | Reagovat

Awesome! :3

2 Ty vieš kto :D Ty vieš kto :D | 19. listopadu 2015 v 22:30 | Reagovat

No úplná paráááda :D :D ... ešte teraz sa smejem. :D Ja som tak vedela že to bude happy end :D aale na to že si to napísala za jeden deň a ešte k tomu si pri tom počúvala moje námietky (ktorých bolo veľmi veľa :D hehe:D) je to suprové. :D
p.s. promiň , že až teraz som si to prečítala ale nebol čas.. :D :)

3 Daisy Daisy | Web | 23. listopadu 2015 v 21:28 | Reagovat

Jednorázovka super! a teda nie, nepochválila si sa s čínštinou :D aké máš meno? :)

4 MojeMenoJeNikto MojeMenoJeNikto | 20. prosince 2015 v 2:41 | Reagovat

Fuha Stanus ... prekrásna poviedka aj s pribehom ktorý je v skutočnosti celkom neuveritelný, že by sa niečo také na konci mohlo stať :) ale pribeh je fakt podarený ako keby si ho naozaj zažila:) napisala si to super na to ze je to len za jeden den a nechýba tak humor zápletka a ani romantika:D Len tak dalej pokracuj v takýchto poviedkach aby si nevyšla z cviku a bola zachvilu hotova ďalšia poviedka ktoru si budeme môcť zase s úžasom a napätím prečítať :D Pekne nakopni múzu a čakáme na dalšiu :D... Tak sa drž a neprestávaj písať

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama